Kam stratí sa láska, keď už jej zrazu niet?
Do sveta obrázkov zo všetkých ciest?
Kde je ten pocit čo nedal mi spať
a každú noc nútil ma znovu ožívať?
Kde je tá energia bezodná, ktorá bola vždy tak slobodná?
A skade sa tlačia chmáry samoty?
Z duše kde nezostalo viac už dobroty?
Svetlo dvoch mesiacov dáva mi vieru
že nájdem si svoju cestu mieru,
a keď slnko už zapadlo za tie hory v osamelom údolí
bude tu on, čo dvere mi znovu otvorí.
Veľký ako brat, ktorý ti pomôže sa opäť zo zeme pozviechať
a dodať tú nádej nezbytnú.
Nech naučím sa znovu milovať...
Zrazu ozval sa však z výšky hlas -
a ja polonahý v kruhu behám zas,
hľadajúc zdroj tej strašnej pravdy
lebo to čo mi zdelil bolí ma z hanby...
a tak z hrôzou v očiach hľadím naň
na ten červeným plameňom horiaci mesačný klam
a on len uhýbavým pohľadom skrýva sa za vodné pary
ani v okolí hviezd sa už nezdá byť tak malý
počúvam slová a tie zavlažia oči
hlava motá sa ako na kolotoči
kvapku po kvapke miešam sladkú so slanou vodou..
Zatváram dvere a nadýchnem sa ešte raz
pred tým než dokonale stratím hlas
tu je však ona a drží v dlani klas
ja v odrazoch vidím si šťastie v očiach zas
a zabúdam už čo sa stalo,
však ku šťastiu mi bolo treba naozaj len málo
a tak tu lietam,
iba s tebou,
avšak celkom sám,
na mesiac jediný sa teraz pozerám
a v očiach sa mi zračí tma,
lebo viac už sa nezobudím z toho sna...
Na sivom kameni leskne sa nápis čo mesiac mi zveril
v tú noc studenú keď plány som zmenil -
Nehľadaj priateľu - to čo si nikdy nemal
v dohadoch o šťastí stráca sa pravda ako prievan
Lásku mať nemôžeš ak nevieš ľúbiť
nedostaneš nikdy viac ako vieš sľúbiť.
Wolf
19. dec 2011 o 09:09
(upravené 19. dec 2011 o 09:32)
Páči sa: 0x
Prečítané: 202x
Samovrah
22:31 17. 8. 2011 Niekedy uvažujem nad tým všetkým trošku inak, a toto je jeden z mojich krátkych listov Tebe...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)