Hlavou dole?

Autor: Daniel Ištvánfy | 31.1.2013 o 23:48 | (upravené 31.1.2013 o 23:57) Karma článku: 11,43 | Prečítané:  306x

Kde to som? A kam patrím? Môžu byť politici takí slepí a nevšímaví k ľudu? Som nehanebný občan tohto štátu, za štátne peniaze som ukončil stredoškolské vzdelanie a teraz kritizujem. Dokonca som bol počas svojej zévéesky (základná vojenská služba) živený, ošatený, ubytovaný a tiež platený štátom! Prepáčte mi. Ale aj tak si dovoľujem kritizovať vedenie „našej Ficolandie“.

Nevadia mi kauzálne problémy okolo Penty, Gorily, alebo J&T a im podobné, alebo miliónové odstupné. Takisto ma nerozčúli druhý pilier a 20 zmien legislatívy len preto, lebo na tie peniaze občanov treba siahnuť. Nevadia mi ani zmysluplné rozhodnutia na úrovni EU, ktoré nám zakazujú pestovať liečivé bylinky doma a prikazujú nám kupovať predražené lieky. Veď kto už len lepšie môže vedieť či je napríklad Lipa malolistá dobrá na prieduškový kašeľ? Odborníci v EU, alebo desaťročia skúseností našich nevzdelaných predkov? Netrápia ma rozhodnutia sudcov, buzerovanie polície, ani korupcia, ktorá je úplne všade.

Naozaj mi to nevadí. Narodil som sa tu a je mi jedno čo mi prikážu, alebo zakážu. Len sa pousmejem popod fúzy a spravím tak, ako už naši starí otcovia vedeli – aby dobre bolo. Aby koza zostala celá a aj vlk sa nasýtil. Je mi jedno kto tu vládne, pretože ja z môjho pohľadu vidím stále rovnaké klamstvá (či vedomé alebo nevedomé), rovnaké pokusy o obohatenie a rovnaké problémy aké sa tu riešia už desaťročia a stále nie je vyriešená ani jedna neznáma.

Čo mi však vadí, je zvýšenie daní v čase ekonomickej krízy, keď sedliacky rozum vraví, že práve naopak treba stimulovať malých podnikateľov, a hlavne znovu naštartovať poľnohospodárstvo v tomto štáte. Nakoniec, nie som odborník, aby som videl, že veľký zahraničný investor je viac ako 1000 malých obchodníkov, pretože on dáva pracovné miesta, tešiac sa na ponúknuté daňové prázdniny a nespočetné finančné dotácie zo strany štátu v prípade ekonomických problémov.
Akoby nikto nevidel to, že keď sa investor zbalí a odíde do iného daňového raja, tých 1000 malých obchodníkov je tu stále, ak im samozrejme investor nevytvoril zdravú konkurenciu dumpingovými cenami, nielen vďaka štátnej podpore.

Prepáčte, zabudol som podotknúť, že s mojou diagnózou ešte aj horšie vidím a preto nedokážem súdne uvažovať o správnych vládnych rozhodnutiach. Na tú „krabicu“ ktorá nám - verejnosti prednáša o našom verejnom záujme, už nedovidím a z tých zvukov, ktoré počúvam asi radšej aj ohluchnem.

Čo mi ešte vadí je detská ješitnosť našich vládnych predstaviteľov, ktorí v snahe zapáčiť sa pánom a paniam na cisárskom dvore (v Bruseli) bojujú o zrnká slávy ako kury na dvore.
Neboja sa pritom osočovať jeden druhého, mediálne sa ničiť a hlavne prekračovať svoje právomoci.
Vlastne ani to mi nevadí, len je to smutné.
Smutné je aj to že sme všetko pod cenu rozpredali a teraz to musíme draho kupovať. Že štát sa nebojí zadlžovať nielen naše nenarodené deti, ale aj deti ich detí a tak ďalej na pár generácií.

Ale úplne najviac sa ma dotkla nedávna spolitizovaná kampaň proti osobe nášho pána prezidenta. Nevravím, pri všetkej úcte, náš pán prezident má trošku problémy so správnym vyjadrovaním, ale nie je hlúpy! Svoje názory síce neprezentuje tak, ako by sa od vážnosti jeho postu očakávalo, ale rozhoduje nielen hlavou, ale aj srdcom. A to si cením. Nikdy nemal moje sympatie, pretože mám pocit že sme prezidenta ani nemali. Nebudoval si tu kult svojej osobnosti ako jeho predchodca, každý jeho prešľap bol však medializovaný. A to všetko vo svete, kde sa v hlavnej spravodajskej relácii objavia informácie o kvitnutí stromov v decembri, o narodení prvých detí na Nový rok, a podobné strašne dôležité informácie. Náhoda? Nemyslím si. A preto mu verím.

Všetko to má však jediný háčik.
Nič s tým neurobím.
Nemám čas. Nechcem. Nemusím.
Radšej ráno vstanem a autom sa odveziem kúpiť si do obchodu prifarbené akože hovädzie mäso, ktoré bolo dlho v kamióne, pretože muselo 5x prekonať štátnu hranicu. K tomu si kúpim minerálku v PET fľaši, ktorá k nám musela pricestovať až z Nemecka, ale napriek tomu je lacnejšia ako domáce produkty. A nakoniec si doma zasvietim elektrinou, ktorá sa distribuuje cez pár štátov aby sa k nám dostala.

Nakoniec, neviem či nepôjdem robiť do zahraničia, aby som podporil slovenskú ekonomiku, pretože tu sa to už nedá...

Alebo sa mám jednoducho postaviť na hlavu a potom mi to dôjde?
Nezdá sa vám, že ak všetci tvrdia že niečo je zle, asi sa tým treba začať zaoberať? Alebo vy už dole hlavou aj spávate? Pán predseda vlády, čo vy na to?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?