reklama

Bol raz jeden vôl

Vôl to bol statný a vedel pracovať, na poli dokázal orať aj 12 hodín bez prestávky a dokonca to vyzeralo tak, že ho práca baví. Nedokázal zaháľať a ešte aj v zime ho zapriahali do voza, keď bolo treba s niečím pomôcť. Jeho majitelia si ho veľmi rýchlo obľúbili a možno aj preto ho láskavo nazvali Robko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Gazda ho starostlivo každé ráno pekne nakŕmil a z maštale vypratal všetky pozostatky tráviaceho traktu. Ostatné zvieratá na dvore sa najskôr na novo prišelca pozerali nedôverčivo ale keďže videli, že gazda má Robka rád, postupne ho prijali medzi seba. Pravda je aj to že nik na dvore nemal silnejší a zvučnejší hlas ako keď Robko zabučal. A tak si Robko vytvoril silný rešpekt a zvieratká si ho na gazdovstve zvolili za svojho vodcu. Všetky problémy , nielen medzi kačicami a husami vyriešil rýchlo a uvedomelo. A všetci si žili šťastne a spokojne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Po pár rokoch úspešného hospodárenia, kedy sa sedliakovi dobre darilo, sa pre všetky zvieratká zlepšila strava a aj príbytky mali nové. Robota však vďaka pribúdaniu pôdy pribúdala aj nášmu Robkovi. Ten však, už s narastajúcim vekom pomaličky strácal na sile. Nielen fyzickej. Neustála práca na poli skracovala jeho čas medzi ostatnými zvieratkami a on postupne strácal kontakt a prehľad o tom čo sa na dvore vlastne deje. Jeho jediným spojivom s realitou boli vrany, ktoré mu robili spoločnosť počas orby. Bol príliš unavený a zahľadený sám do svojich hĺbavých myšlienok ktoré mu vnucovali vrany počas dlhých dní v orbe a tak nevenoval pozornosť gazdovstvu.

A tak sa stalo že uveril že práve ON je tým kto sa zaslúžil o lepšiu stravu, že ON je tým kto zveľadil svojou ťažkou prácou sedliakovi majetok a zvieratkám na dvore podmienky. Pravdaže, zabučať ešte vládal hlasnejšie ako ktokoľvek iný a tak si mu nikto nedovolil na dvore odporovať.

Keď sedliak videl že Robko už nestačí sám na ťažkú prácu, rozhodol sa zaobstarať si koníka. Nielen preto že bol na niektoré druhy práce vhodnejší, ale aj preto aby svojmu obľúbenému volovi uľahčil život. Nový prírastok na gazdovstvo tiež dostal meno – Pejko. Ten pomaly prebral väčšinu ťažkej Robkovej práce. Sedliak Robka zapájal len do ľahších činností a orať ho nechával len na pár hodín denne, keď Pejko oddychoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Robko dostával stále rovnaké dávky stravy a menej pracoval preto začal po čase priberať. Ťažšie sa mu chodilo a preto už nechcel ani na dvor chodiť.
Len krákavé vrany robili spoločnosť Robkovi v maštali. Dostával kvalitnú stravu, a za ostatky z nej mu donášali čo sa na dvore a okolo neho deje.
Napriek všetkému však zvieratká na dvore mali dosť a nevideli dôvod na reptanie. Naučili sa žiť svorne a ak aj nejaký problém medzi nimi vznikol, Robko ho v pokoji svojej maštali vyriešil. Síce už nepočúval len svoj rozum, ale aj hlasy pomaličky priberajúcich vrán.

Jedného leta však takmer vôbec nepršalo a jeseň prišla naopak veľmi daždivá. To malo za následok veľmi zlú úrodu na sedliakových poliach a problémy so zberom. Aj lúky boli rozmočené a sena bolo málo.
Sedliak vzal rozum do hrsti a znížil kŕmne dávky zvieratám, aby všetci úspešne prežili zimu.
Takisto zapojil na celý deň znovu do práce Robka, pretože videl že Pejko v ťažkej rozmočenej pôde rýchlo stráca sily. Pribratému Robkovi sa to vôbec nepáčilo a bál sa, že stravy bude málo aj pre neho. Na rady vrán sa rozhodol zvieratkám prídel stravy znížiť. Svojim zvučným hlasom teda oznámil, že tretina kŕmnej dávky pôjde k nemu do maštale. Odôvodnil to tým, že dávky sa budú skladovať pre prípad väčšej núdze a pre tie zvieratká, ktoré sú už staršie a v týchto sťažených podmienkach sa im potrava na pastvinách a lúkach ťažšie dohľadá.
Zvieratká uznali, že je to pádny argument a súhlasili. Staršie zvieratá sa potešili, pretože mali naozaj stravy viac. Všetci teda spolu svorne prežívali zimu v očakávaní nasledujúcej jari.

Situácia sa však ešte zhoršila, pretože zima nie a nie skončiť a sedliak musel kŕmne dávky znovu znižovať. Sýpky aj senníky boli takmer prázdne. Vtedy sa však už zvieratá na gazdovstve začali ozývať, pretože tretina dávky, ktorú určil Robko bola priveľká, sami mali predsa málo. Na radu vrán sa Robko rozhodol naopak ešte zvýšiť časť dávky do spoločného rezervného fondu na jednu polovicu a ponúknuť viac stravy tým starším, za úplatu čoho oni mali prehovoriť tých mladších aby ostali ticho a uvedenú časť dávky odovzdávali aj naďalej. Tak sa aj stalo. Pretože zvieratká verili v múdrosť svojich starších a nikto netušil kedy sa už zima skončí.

Prihodilo sa však ďalšie nešťastie. Do sýpky sa dostali potkany a zásoby obilnín boli za pár dní preč. Sedliakovi neostávalo iné, len kŕmiť senom.

Všetky zvieratká sa však začudovali keď zistili, že aj ich spoločné zásoby na ktoré prispievali polovicou prídelu a ktoré mal na starosti Robko sú všetky preč. Robko to vysvetlil tým, že potkany sa dostali aj do jeho maštale a zásoby ukradli. To že všetky zvieratá chudli a len Robko a jeho vrany neustále priberali sa však nepozdávalo koníkovi Pejkovi a začal Robka podozrievať z klamstva.
Ten však neprestával bučať svoju verziu, a tak zvieratkám pod vplyvom jeho silného hlasu neostávalo iné, len sa zmieriť so situáciou. Aj keď si mysleli svoje.
Pejko však zistil, že Robko má ukrytú časť zásob vo svojej maštali. Keďže sám už nemal síl nazvyš, súhlasil s Robkovou ponukou že ten mu bude dávať pravidelný prídel a za odplatu to on nepovie ostatným zvieratkám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného rána prišiel sedliak na dvor s neľahkou úlohou. Všetky sliepky prestali niesť, takisto kozy a dokonca ani ovce už nedávali mlieko a sám nemal čo do úst. Rozhodol sa teda že jedno zo svojich zvieratiek si odnesie domov do hrnca.
Na jeho počudovanie však zistil že tie mladšie kúsky sú v horšom stave a vyhladovanejšie ako tie staré, že ledva stoja na nohách a niet divu že už nedoja a nenesú.
Napriek tomu jeho starý vôl Robko má vypasené brucho a vôkol neho je kŕdeľ statných vrán.

Pejko však pochopil čo sa deje a s hlasitým zaerdžaním prevalil dvere vedúce do tajného Robkovho skladu. Robko zatušil že je zle a začal bučať až sa celá maštaľ otriasala. Sedliak však nerozumel jeho bučaniu, nepočul ako kričí na Pejka že je zradca, že za všetko môžu vrany ktoré ho na to nahovorili. Nerozumel ako mu Pejko erdží nazad že bude trpieť za to že kradol a klamal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedliak tam len nechápavo stál a pozeral sa na to čo práve vidí.
Nevedel ako sa toľko obilia a kukurice dostalo do maštale, nevedel prečo jeho kedysi tak obľúbený Robko silno bučí tú istú pesničku dookola a netušil ani čo má robiť.

Vedel však jedno. Prišiel na gazdovstvo s cieľom nakŕmiť svoju rodinu v chalupe mäsom. A tak aj urobil.

A vrany si medzitým potichučky odnášali čo najviac obilia preč, do nového úkrytu vysoko v korunách stromov.

Aké vyplýva ponaučenie z tejto rozprávky?

Daniel Ištvánfy

Daniel Ištvánfy

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak mi dáte jediný pevný bod vo vesmíre, tak potom už kľudne pohnem Zemou.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu